Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Novoročné potulky za extrémne metalovými novinkami z tých menej otrepaných krajín nás zavedú do Strednej a Južnej Ameriky. Tentokrát do Mexika, Brazílie a Peru.
Vo všetkých troch prípadoch ide o pomerne mladé a neznáme bandy, hrajúce death metal, a to skôr ten brutálny.
AKAGRANTH – Human Degeneration Part 1
Mexická extrémna metalová scéna nie je žiadna veľká exotika, undergroundové pojmy začala chrliť už koncom 80. rokov minulého storočia a v súčasnosti nie je problém natrafiť na mexickú kapelu na turné či festivale ani v našich končinách. Darí sa tu všeličomu od pekelníckeho death a black metalu cez brutality na pomedzí death metalu, grindu a gore (DISGORGE voľakedy poriadne diktovali) a potom všelijakým gore úchylnostiam, od hudobne solídnych až po také, ktoré by najlepšie zhodnotil Petr Čepek ako produkčný v „Trháku“.
AKAGRANTH sú z mesta Celaya v štáte Guanajuato, v zásade zo „srdca Mexika“ a hobľujú od roku 2007. Aktuálne päťskladbové demo je ich druhým zásekom. Po pompéznom intre sa v tak trochu zachrchlanom zvuku vyvalí brutálny a rýchly death metal, mierne zextrémnená verzia toho, čo v 90. rokoch hrali SUFFOCATION, obohatená o rýchle pasáže, nasadením a melódiami podobné tomu, čo predvádzajú DYING FETUS. Pokiaľ ide o melodiku, tej, a bohatým sólam, popúšťajú Mexičania uzdu hlavne v sedemminútovej „Conceived To Fear“. Vokálne sa Pox Strnad (žeby čosi na tému THE BLACK DAHLIA MURDER?), v civile José de Jesús González, pohybuje v kvalitných hlbokých growloch, a občas ho revom doplní gitarista Ignis Deo.
Je trochu škoda, že okrem intra a outra, čo sú – hoci vydarené – len inštrumentálne kusy, sú tu iba dve regulárne vlastné skladby. Na druhej strane, pokiaľ by niekto z hlúposti a nudy mal ambície pochybovať o hudobníckej zručnosti mexického kvinteta, do reality ho vráti coververzia „Diminishing Between Worlds“ od DECREPIT BIRTH, zahraná na úrovni originálu, len o čosi brutálnejšie.
Táto štvorica sa dala dokopy v brazílskom Rio de Janeiro a po deme „Corporeality“ z roku 2009 zakotvila u texaských Ossuary Industries, ktorí im v novembri minulého roku vydali EP s názvom „Humanicide“. Keďže vydavateľ sa orientuje na brutálny death metal, štýlové zaradenie FORCEPS by malo byť jasné. Napriek tomu však aspoň podľa mňa Brazílčania nejaký vyslovený deathmetalový extrém nehrajú. Päť skladieb vyniká v rámci žánru slušnou variabilitou a popri rýchlosti a surovosti vystupuje do popredia technické podanie a výrazná atmosférickosť hudby, v ktorej nie je núdza ani o melódie. Dalo by sa tu hovoriť o strete viacerých prístupov – sekané, agresívne a na tlaku postavené pasáže odkazujú na novšiu tvorbu krajanov KRISIUN, rýchle, temné klasické deathmetalové náklepy zase na floridskú školu 90. rokov, hlavne MONSTROSITY a BRUTALITY. Vyslovene BDM pasáží je tu len niekoľko, napríklad v trojke „The Born Ones“, kde ide do extrému aj vokál, pohybujúci sa inak v dosť zrozumiteľných hĺbkach, doplnených škrekom, trochu ako u CANNIBAL CORPSE. Pri atmosférických, melodických partoch sa vynoria spomienky na PESTILENCE z čias „Testimony...“, ale aj isté styčné plochy s kapelami ako českí GODLESS TRUTH na ich novších nahrávkach. Celkovo ide o hudobne zaujímavý a sľubný materiál, skladateľsky i zvukovo vyspelý.
Brazília či Mexiko už nejakou metalovou exotikou nie sú ani náhodou, pár latinskoamerických krajín si ešte na takéto postavenie nárok robiť môže, ale tiež pomaly ubúdajú. Medzi hlbší underground možno ešte stále patrí Peru, hoci napríklad od roku 1986 fungujúci MORTEM sú už podzemným pojmom a ich o sedem rokov mladší deathmetaloví kolegovia DISINTER (to pochopiteľne nie sú tí chicagskí DISINTER) tiež patria k menám, ktoré prerazili aj za hranice centra bývalého Tawantinsuyu.
DESVIRGINIZAGORE z Limy začali v roku 2008 a hrajú brutálny death metal. Aj z mena kapely a španielskych názvov skladieb sa dá vyčítať, že tematikou tu je horor, gore a trochu toho úchylporna, takže v tomto smere nič vážneho. Po hudobnej stránke ide o celkom šťavnatú zmes Amerikou a Texasom zvlášť inšpirovaného brutálneho death metalu s trochou „devourmentálneho“ slammingu a nejakých tých gore vplyvov. Tu teraz nemám na mysli súčasný umca-umca gore odzemok, ale skôr starý CARCASS či mexický DISGORGE. Klasickejšou BDM ingredienciou sú postupy v štýle CANNIBAL CORPSE, v ktorých sa ale počuteľne viac tlačí na pílu. K tomu nejaké tie sekané party, kde to DESVIRGINIZAGORE nie celkom drží pokope, slušné hrdelné rukoty, výlevky, trochu toho sípania a výsledkom je sľubná banda, ktorá na rozdiel od mnohých robí o dosť viac, než len kopíruje slam/brutal vzory. Má to aj atmosféru a predposledná „El Calor dela Bestia“ iste prekvapí, keďže ide „romantiku“ s čistým vokálom, veľmi nemetalovú a veľmi španielsku. Keď už sme pri španielčine, báť sa jej netreba, v extrémnych štýloch znie dobre, čo potvrdia napríklad kolumbijskí MASACRE a samozrejme BRUJERIA. EP vyšlo už 29. decembra roku 2011, ale čítali ste o ňom predtým? Asi nie.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.
Koncepčný album, zaujímaví hostia (Ian Anderson z JETHRO TULL, Joey Tempest z... EUROPE?!), návrat growlingu(!), orchester, hammondy, moogy a mellotron, obal od Travisa Smitha a veľa paragrafov. Čo sa môže pokaziť? Podľa prvých posluchov sa zdá, že nič!